Do vesmíru sa dostal ako účastník letov kozmických lodí Gemini 9, Apollo
10 a Apollo 17. Vo vesmíre strávil takmer 570 hodín, pričom v roku 1972
ako kapitán Apolla 17 uskutočnil aj výstup na povrch Mesiaca.
Eugene Andrew Cernan sa narodil 14. marca 1934 v Chicagu. Jeho starí
rodičia, Štefan a Anna Čerňanovci, pochádzali z obce Vysoká nad Kysucou a
v roku 1903 odišli s tisíckami iných vysťahovalcov do Spojených štátov
amerických (USA). Usadili sa v Chicagu a o rok neskôr sa im narodil syn
Andrew, ktorý si za manželku vzal dievča českého pôvodu Rozáliu
Cihlářovú. Spolu s ňou mal syna, budúceho svetoznámeho astronauta.
Univerzitné vzdelanie nadobudol Eugene Andrew Cernan na Purdueovej
univerzite, ktorú ukončil v roku 1956 ako elektrotechnický inžinier.
Vojenskú službu si odslúžil v námorných silách ako pilot na lietadlových
lodiach. V roku 1961 odišiel do Monterey na vysokú školu vojnového
námorníctva, kde absolvoval postgraduál z leteckého inžinierstva.
V rokoch 1956 - 1976 nalietal viac ako 5000 letových hodín, väčšinu na
prúdových lietadlách. Členom oddielu astronautov Národného úradu pre
letectvo a vesmír (NASA) bol v rokoch 1963 - 1976.
Do vesmíru letel trikrát. Ako pilot na kozmickej lodi Gemini 9 sa v roku
1966 stal tretím človekom, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru. O tri
roky neskôr bol Cernan pilotom misie Apollo 10, ktorá sa k Mesiacu
priblížila na vzdialenosť 15 kilometrov. Tento let poslúžil ako
generálka pre nasledujúci historický let Neila Armstronga a Buzza
Aldrina, ktorí ako členovia misie Apollo 11 prví vykročili na povrch
Mesiaca.
Tretí vesmírny let absolvoval Cernan v roku 1972 ako veliteľ Apolla 17 v
rámci ďalšej misie na Mesiac. Dňa 14. decembra 1972 vystúpil na povrch
Mesiaca, pričom okrem iného do mesačného prachu prstom napísal meno
svojej dcéry, ako darček k jej narodeninám. Pri celkovo troch výstupoch
strávil priamo na povrchu Mesiaca 22 hodín a štyri minúty.
S jeho vesmírnou misiou sa spája aj vlajka vtedajšieho Československa,
ktorú dopravil na povrch Mesiaca. Po návrate z misie sa ju pokúšal
venovať Československu, ale vtedajší režim reprezentovaný komunistickou
stranou mu to neumožnil. Podarilo sa to až v roku 1974 pri jeho prvej
návšteve Československa, keď sa zúčastnil na veľtrhu v bratislavskej
Inchebe, kde mali Američania expozíciu.
Počas tejto prvej návštevy požiadal cez veľvyslanectvo USA v
Československu o stretnutie s niekým, komu by vlajku odovzdal. Vlajky sa
napokon ujal riaditeľ Astronomického ústavu Československej akadémie
vied (ČSAV) Luboš Perek. Ten ju nechal umiestniť v kopule ďalekohľadu na
observatóriu v Ondřejově. O dva roky však Perek skončil vo funkcii
riaditeľa a legendárna vlajka skončila v depozite, odkiaľ sa dostala až
po roku 1989.
Od septembra 1973 pôsobil Cernan v pozícii osobitného asistenta
projektového manažéra programu Apollo v Johnsonovom vesmírnom centre v
USA. Pomáhal plánovať, projektovať a vyhodnocovať spoločnú
americko-sovietsku misiu Apollo-Sojuz a pôsobil aj ako vyjednávač v
priamych rokovaniach so Zväzom sovietskych socialistických republík
(ZSSR) v súvislosti s projektom Apollo-Sojuz. V júli 1976 odišiel po
viac ako 20 rokoch z americkej armády do dôchodku a ukončil aj prácu v
NASA.
Druhýkrát navštívil Slovensko v roku 1994, keď mu prezident SR Michal
Kováč odovzdal štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Na
pôde Slovenskej akadémie vied (SAV) si prevzal aj Zlatú medailu SAV.
Na tretej návšteve Slovenska v septembri 2004 slávnostne otvoril výstavu
farebných fotografií zhotovených počas letu v roku 1972. Expozíciu,
tvorilo 15 veľkorozmerných a 54 menších záberov z prípravy i letu na
Mesiac, pochádzajúcich z archívu NASA v Houstone. Stretol sa aj s
prezidentom Ivanom Gašparovičom a na pôde Slovenskej technickej
univerzity mu udelili čestný titul. Kysucké múzeum v Čadci mu zasa
venovalo čestné miesto v galérii osobností Kysúc.
Eugene Andrew Cernan zomrel 16. januára 2017 v Houstone vo veku 82 rokov.